Vianočný darček
Blížili sa Vianoce.
„Mami, ja by som chcela nejaké zvieratko!“ povedala Miška.
„Ale Miška, vieš, že nemôžeš mať zvieratko!“
„Ale ja by som chcela psíka. Povedz mi päť dôvodov, prečo ho nechceš!“
„Tvoja sestra chce mačiatko. Máme malý byt. Je to veľa starostí. Ani najlacnejšie to nie je. Keď ideme na dovolenku, tak ho nemáme kam dať. Stačí?“
„Magda nechce až tak mačiatko ako ja psíka. Ideme sa presťahovať do väčšieho bytu. Ja sa o neho postarám. Peniaze vôbec nie sú najdôležitejšie a ja dám všetky svoje úspory na neho. A keď pôjdeme na dovolenku, tak psíka môžeme dať k babke!“ odvrkla Miška.
„Už sa o tom nebudeme baviť!“ rozhodla mama.
Nastal plač.
Mama odišla do kuchyne, Miška hneď za ňou.
„Ale ja by som chcela veľmi psíka.“
Mama neodpovedala a odišla.
Plač pokračoval.
Večer, keď už všetci šli spať, len Miška ostala hore a premýšľala, ako presvedčí rodičov, aby jej kúpili na Vianoce psíka. Lenže každý nápad už vyskúšala a nič sa nepodarilo.
Na druhý deň rodičia odišli skoro ráno preč a deti nechali doma samé.
Keď sa vrátili, mali plné ruky škatúľ a tašiek a všetky odložili do spálne, kam deti nepustili. Prišiel večer.
Po Štedrej večeri sa všetci vrhli na darčeky. Dievčatá v balíčkoch našli bábiky, plyšové zvieratká, ale nič živé tam nebolo.
V tú noc sa dievčatám snívalo, že dostali zvieratká.
Miške sa snívalo, že jej psík oblizuje ruku. Zrazu sa zobudila a pocítila, že to nie je sen. Niečo jej naozaj oblizuje ruku!
Zažala lampu, pretrela si oči a ....... uvidela psíka!
Zobudila sa aj Magda a uvidela vedľa seba mačiatko.
Vyskočili z postele a s krikom utekali vyobjímať rodičov.