Vynález
Rozprávková
dedinka, ešte krajšia záhradka pri každom domčeku. A v nej tie najkrajšie
kvety. Fantastické! Červené, žlté, biele, malé aj veľké.
No
z druhej strany dediny hotová katastrofa! Samý odpad, veľa múch, zápachu.
Obrovský neporiadok.
„
Žijem tu už pár rokov, ale tentokrát budem musieť niečo urobiť... Už sa na ten
neporiadok nemôžem pozerať,“ povedal Slavomír.
Bol
to najkrajší a najmúdrejší chlapec v šírom okolí.
Raz
začal rozmýšľať, ako by toto všetko zmenil.
„
Vymyslím niečo, čo bude na odpadky a bude sa to volať...“ pomyslel si, „
asi odpadovák .“
Slavomír
išiel za stolárom, aby mu svoj nápad vysvetlil, aby urobili odpadováky
v rôznych veľkostiach a neničili si okolie. Za dedinou bude jeden
veľký a ten sa potom odtiahne na určené miesto.
Lenže
stolár veľmi nadšený nebol. Teda, nápad sa mu páčil, ale kto mu prácu zaplatí?
Slavomír
bol sklamaný a veľmi chcel, aby si aj stolár uvedomil dôležitosť tohto
nápadu.
Smutne
sedeli na stoličke a hľadeli na seba.
„
Ibaže, iba...“ ozval sa stolár a opäť ticho.
„ Budem
chcieť, aby sa tá nádoba, ktorú si ty nazval odpadovák, volala podľa mňa! Ešte
neviem ako, ale príď o sedem dní a určite sa dohodneme.“
Nekonečných
dlhých sedem dní. Už sa Slavomír nevedel dočkať. Celé noci nevedel zaspať,
sústavne sa prehadzoval v posteli. S maličkým srdiečkom išiel
k stolárovi a pravdu povediac, čakal aj nedobré správy.
Slavomír
sa upravil a zaklopal na dvere. Dvere zaškrípali, trocha sa
pootvorili a z miestnosti vyšiel stolár.
Ten
bol chvíľku vážny, potom sa usmial a povedal: „ A mám všetko!“
„
Všetko?“ nechápavo pozeral Slavomír.
„
Keď vravím všetko, tak myslím všetko,“ a pozval Slavomíra, aby si šiel
prezrieť tie zázraky, na ktorých pracoval sedem dní a sedem nocí. Slavomír
ani nedýchal. Žlté, červené, zelené, modré, fialové... samé odpadováky,
o akých sa mu ani nesnívalo. Vlastne ani nemohlo, pretože celých sedem
nocí zaspať nemohol.
„
No nebude to “odpadovák“, ale “kôš.“