Natália Jordanová
Iba deň pred súťažou
som sa dozvedela od pani učiteľky Chromej, že idem ako náhrada za chorú
spolužiačku na súťaž vo Vianočnom aranžovaní. Po vyučovaní sme šli do učebne
technickej výchovy, kde mi vysvetlila, o čo v tejto súťaži pôjde.
Nasledujúce ráno som
sa trochu bála, že to zbabrem. Súťaž sa konala v CVČ Domino. Boli sme
rozdelení do dvoch skupín. Starší mali väčšinou iba pozväzované paličky
a sem-tam nejakú ozdobu. Mladší to mali o niečo pestrejšie. Jedna
žiačka zapichovala sušené bylinky do tvrdého polystirénu, iná si to priniesla
hotové. Teraz to najhoršie: panie učiteľky ani nikto iný nám nemohol povedať
ani slovo. Súťaž bola ťažká už len preto, že tam bola konkurencia z celého
okresu a to nehovorím o tom, že na výrobu a naaranžovanie sme
mali len jednu hodinu. Usporiadateľka pani Mankovecká nám každých päť minút
hlásila, koľko zostáva času do konca.
Keďže mne sa na
každej súťaži stane nejaký trapas, tak aj tu. V polovici súťaže sa mi
minulo ihličie! Na šťastie z našej školy tu bola aj deviatačka Lucka
Uhareková, ktorá ho mala dosť a pomohla mi. Hlavná porotkyňa pani Orešková
stále chodila okolo nás, čo ma znervózňovalo.
Ako keby nestačil
jeden trapas, ešte aj pri vyhlasovaní výsledkov zle prečítali moje priezvisko.
Prvé miesto vyhral chlapec, ktorého stromček bol o niečo symetrickejší ako
môj. Skončila som druhá, čo je -
vzhľadom na to, že som na prípravu
nemala ani jeden deň – úplne super!