Oľga Kiseľova(56)
V ten deň ráno
odviezla pani vychovávateľka Lenka súťažiacich žiakov našej školy do školy, v
ktorej sa konala olympiáda. Keď sme dorazili na miesto, na prvý pohľad to bola
len obyčajná stará škola. Keď sme vošli dnu, veselo nás privítali dve tamojšie
žiačky a požiadali nás, aby sme sa zaregistrovali. Potom sme šli na
poschodie, kde sa mala konať olympiáda a čakali sme ...
Po rozdelení podľa
kategórií sme si ťahali poradové čísla. Písomná časť bola z gramatiky
a slovnej zásoby. Bola zádrheľom takmer pre všetkých. Potom bola prestávka
s občerstvením – obložené rožky a pomarančový džús padli celkom vhod.
Pokračovali sme počúvaním a čítaním, počúvanie však bolo dosť ťažké. Po
ďalšej prestávke nasledovali dialógy a príbeh podľa obrázka. Tu sa dostali
k slovu poradové čísla. Bola som v poradí tretia pri dialógu – ostatní sa
asi dosť zapotili, pretože sme mali viesť dialóg so skúšajúcim učiteľom
a k tomu na dosť zradnú (čo sa angličtiny týka) tému –
o národnom hrdinovi. Niektorí si trochu pomýlili zadanie a začali hovoriť
o Supermanovi...Nasledoval príbeh podľa obrázka. Nebol príliš ťažký, ale
už som asi dostala trému.
Až po dlhom
čakaní na záverečné vyhodnotenie som sa dozvedela, že pre mňa všetko dopadlo
veľmi dobre. Skončila som na prvom mieste, idem teda do krajského kola.
Za tento úspech sa
musím poďakovať pani učiteľke Verčinskej, bez ktorej by sa mi to asi
nepodarilo. Veď ako môže niekto vyhrať v tejto súťaži bez učiteľa
angličtiny?